Konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.) - práva, povinnosti, odvody pre rok 2022

Máte záujem podnikať a zvažujete podnikanie formou obchodnej spoločnosti, konkrétne formou spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.)? V tomto článku nájdete bližšie informácie o tom, kto koná za spoločnosť, kto za ňu podpisuje zmluvy a kto v jej mene vystupuje navonok. Osoba konateľa a spoločníka nie je tým istým orgánom / funkciou v spoločnosti, každý má v spoločnosti svoje práva a povinnosti a každý plní v spoločnosti inú úlohu. Bližšie informácie k osobe spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nájdete v článku Spoločník v s. r. o. (majiteľ s. r. o.) - práva, povinnosti, odvody.

Kto je konateľ s. r. o.?

Aký je rozdiel medzi fyzickou a právnickou osobou?

Samostatné konanie konateľov

Povinnosti konateľa

Zákaz konkurencie

Práva konateľa

Odvodová povinnosť konateľa

Ukončenie funkcie konateľa

Trestnoprávna zodpovednosť konateľa

Konateľ je štatutárnym orgánom v spoločnosti s ručením obmedzený – je to osoba, ktorá koná v mene spoločnosti a v mene spoločnosti vystupuje. Konateľ je osobou, prostredníctvom ktorej spoločnosť (firma) koná, nakoľko spoločnosť je iba umelá osoba vytvorená na základe práva. Základnou úlohou konateľa je konať v mene spoločnosti, pretože spoločnosť ako taká je právnickou osobou. Konateľov menuje a odvoláva valné zhromaždenie spoločnosti -  teda spoločníci (majitelia) spoločnosti (bližšie v článku Spoločník v s. r. o. (majiteľ s. r. o.) - práva, povinnosti, odvody).

Konateľ spoločnosti môže byť len fyzická osoba, spoločnosť môže mať jedného alebo viac konateľov. Konatelia konajú v mene spoločnosti tak, ako ustanovuje spoločenská zmluva, teda tak ako sa spoločníci dohodli alebo ako sa spoločník rozhodol. Konatelia môžu konať spoločne, každý samostatne alebo ak ich je viac, môže sa vyžadovať spoločné konanie aspoň niekoľkých konateľov.

Pojmom „právnická osoba“ sa nemyslí právnik ani osoba, ktorá sa pri svojej pracovnej činnosti zaoberá právom. Právnická osoba je osoba, ktorá bola umelo vytvorená, je to zoskupenie fyzických osôb alebo majetku vytvorené za nejakým účelom. V prípade obchodných spoločností je týmto účelom podnikanie. Ak bola právnická osoba založená v súlade so zákonom, môže vykonávať právne úkony, s čím sa spájajú rôzne práva a povinnosti. Právnická osoba je však umelý subjekt, ktorý jednoducho povedané nedokáže rozprávať, resp. podpisovať zmluvy. Z tohto dôvodu musí byť v rámci právnickej osoby niekto, kto bude v jej mene vystupovať (napr. podpisovať zmluvy). Takouto osobou je štatutárny orgán (spomínaný v odsekoch vyššie), ktorý v mene spoločnosti koná.

Fyzickou osobou je každý človek. Pojem fyzická osoba označuje jednotlivca ako takého, ktorý je z pohľadu práva vnímaný ako osoba, ktorej prislúchajú určité práva alebo povinnosti, ktorá môže (okrem výnimiek) vo svojom mene konať a brať na seba práva alebo povinnosti. V mene právnickej osoby koná vždy fyzická osoba.

Konatelia spoločnosti môžu za ňu konať spoločne alebo samostatne. V prípade ak konajú spoločne, musia všetky úkony robiť spoločne, t. j. musia spoločne podpisovať zmluvy, musia spoločne zamestnávať zamestnancov, spoločne dávať splnomocnenia a podobne. V prípade ak konajú konatelia samostatne (resp. každý konateľ samostatne), stačí ak vyššie uvedené úkony urobí jeden z konateľov, nemusia ich vykonávať všetci.

Samostatné konanie konateľov 

Z praktického hľadiska je jednoduchšie, ak konajú konatelia samostatne, pretože sa tým v prípade komplikácii, kedy druhý konateľ s rôznych dôvodov nemôže konať, čím by bolo konanie za spoločnosť zablokované.

Príklad: V mene spoločnosti konajú dvaja konatelia. Konatelia konajú spoločne, to znamená, že každý úkon (napr. podpísanie zmluvy) musia vykonať spoločne. Jeden konateľ odcestuje na dva mesiace na dobrodružnú cestu, pričom sa mu dá ťažko dovolať a nemá prístup na internet, s čím sa počítalo. Obchodnej spoločnosti sa vyskytne výhodná obchodná ponuka, ktorá si vyžaduje uzatvorenie zmluvy v čase, kedy je konateľ na spomínanom výlete. Spoločnosť však túto zmluvu nemôže uzavrieť, pretože konatelia musia konať spoločne a konateľ, ktorý je na výlete nemôže zmluvu podpísať.

Ak sú spoločníci súčasne konatelia je vhodné, aby konali každý samostatne najmä z vyššie uvedených dôvodov. Nevýhodou samostatného konania je nemožnosť včasnej kontroly druhého konateľa v rôznych neočakávateľných prípadoch.

Ak sú spoločníci súčasne konatelia a dôverujú si je vhodné, aby konali každý samostatne najmä z vyššie uvedených dôvodov.

Spoločné konanie konateľov 

Výhodou spoločného konania konateľov je vzájomná kontrola a spoločné posudzovanie jednotlivých udalostí. Komplikácia môže vzniknúť nie len v prípade spomínanom vyššie, kedy jeden zo spoločníkov nemôže za spoločnosť konať, ale aj v prípade ak si konatelia robia napriek a odmietajú spoločne vo veci konať. 

Obmedziť oprávnenie konateľov môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, avšak obmedzenia konania niektorých konateľov nie sú účinné voči tretím osobám. Obmedzenie konateľov je účinné iba interne v spoločnosti. Podľa nových ustanovení Obchodného zákonníka už ani nie je možné takéto obmedzenie zapísať do Obchodného registra a spoločnosti, ktoré takýto zápis v Obchodnom registri majú, majú povinnosť zápis opraviť.

Príklad: V prípade ak by aj konateľ uzavrel zmluvu v mene spoločnosti nad rámec jeho oprávnení, ktoré mu valné zhromaždenie uložilo, zmluva je aj napriek tomu platná a voči spoločnosti záväzná. Ak má konateľ obmedzené konanie v určitých veciach, (napr. kúpa motorových vozidiel) a on taký úkon aj napriek tomu vykoná (kúpy motorové vozidlo), je zmluva medzi spoločnosťou a predajcom motorových vozidiel platná, pretože ako je vyššie uvedené obmedzenia konania konateľov nie sú účinné voči tretím osobám. Ak by takým konaním vznikla škoda, môže ju spoločnosť voči konateľovi vymáhať ako náhradu škody.

V spoločnostiach s ručením obmedzeným sa stretávame prevažne s tým, že spoločníkom a konateľom (resp. spoločníkmi a konateľmi) sú tie isté osoby, teda že v mene spoločnosti koná jej majiteľ (spoločník a konateľ v jednej osobe).

Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

1. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku aj mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou alebo stanovami (ak má spoločnosť stanovi spísané). V prípade ak zákon ustanovuje konateľovi povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu výročnú správu, má konateľ povinnosť predložiť ju na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou účtovnou závierkou.

2. „Konatelia sú povinní vykonávať svoje povinnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodovania, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách o skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostniť svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.“ Uvedené je citát z Obchodného zákonníka, ktorý má význam najmä pri vzniku sporu konateľa so spoločnosťou. V prípade ak spoločnosti vznikla škoda v dôsledku konania konateľa, posudzuje sa či konal s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Úspech v prípadnom spore závisí práve od preukázania, či konateľ konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou. Ak by sa preukázalo, že konateľ porušil svoje povinnosti a spôsobil tým škodu, je povinný škodu nahradiť. V prípade, ak konateľ preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Konatelia tiež nezodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili vykonávaním povinnosti vyplývajúcich z rozhodnutia valného zhromaždenia, ibaže by bolo rozhodnutie valného zhromaždenia v rozpore so zákonom. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, ktorá úkon konateľa odsúhlasila, a týmto úkonom vznikla škoda, nezbavuje to konateľa zodpovednosti za škodu.

3. Medzi konateľom a spoločnosťou nemožno dohodnúť vylúčenie alebo obmedzenie zodpovednosti za škodu. Takáto dohoda by bola neplatná. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom, alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie, ak proti takému rozhodnutiu nevznesie protest spoločník, ktorého vklad dosahuje 10% výšky základného imania.

4. Medzi povinnosti konateľa patrí taktiež dodržiavanie tzv. zákazu konkurencie.

Zákaz konkurencie je súbor obmedzení, ktoré zakazujú konateľovi vykonávať určité činnosti. Zákon vymenúva základné činnosti, ktoré konateľ v súvislosti s výkonom svojej funkcie nesmie vykonávať. Spoločenská zmluva môže určiť ďalšie obmedzenia.

• zákaz vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavrieť obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti
• sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti
• zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením
• vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník. 

1. Konateľ má právo na odmenu za výkon funkcie. Dohoda môže byť upravená buď v rámci zmluvy, na základe ktorej konateľ funkciu vykonáva, t. j. na základe zmluvy o výkone funkcie alebo mandátnej zmluvy. Odmena môže byť dohodnutá aj ústne. Ak je odmena dohodnutá ústne, spravujú sa práva a povinnosti ustanoveniami mandátnej zmluvy.

2. Konateľ má tiež právo vzdať sa svojej funkcie, v prípade ak to považuje za vhodné. Vzdanie sa funkcie konateľa je potrebné spoločnosti oznámiť ideálne listinne s potvrdením o prevzatí resp. poštou s návratkou.

V súvislosti s výkonom svojej funkcie má konateľ právo konať za spoločnosť, podpisovať za ňu zmluvy, nadobúdať práva v mene spoločnosti, vzdávať sa práv v mene spoločnosti. Uvedené sú avšak práva vyplývajúce z povahy funkcie konateľa, nejde o oprávnenia osoby konateľa ako takej v prípade ak vystupuje sama za seba (nie za spoločnosť).

Odvodová povinnosť konateľa sa odvíja od spôsobu, akým je konateľ odmeňovaný. Konateľ môže byť odmeňovaný (okrem osobitých prípadov) troma spôsobmi:

1. Pravidelnými odmenami
2. Nepravidelnými odmenami
3. Ako zamestnanec

Konateľovi nevzniká žiadne právo na podiel na zisku spoločnosti ak nie je súčasne spoločníkom. Ak by bol konateľ súčasne spoločníkom spoločnosti, vzniká mu právo na podiel zo zisku, a to iba z titulu jeho postavenia ako spoločníka.

Pravidelné odmeňovanie konateľa a odvody

Ak je konateľ odmeňovaný za výkon funkcie prostredníctvom pravidelných odmien, vyplývajú konateľovi a spoločnosti nasledujúce odvodové povinnosti:

• Nemocenské poistenie – platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Dôchodkové poistenia - platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Poistenie nezamestnanosti - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Úrazové poistenie – neplatí sa
• Garančné poistenie – neplatí sa
• Rezervný fond – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
• Zdravotné poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Daň z príjmov – platí konateľ, určitú percentuálnu čiastku

Nepravidelné odmeňovanie konateľa a odvody 

Ak je konateľ spoločnosti odmeňovaný za výkon svojej funkcie nepravidelnými odmenami, vznikajú konateľovi a spoločnosti nasledujúce odvodové povinnosti:

• Nemocenské poistenie – neplatí sa
• Dôchodkové poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Poistenie nezamestnanosti – neplatí sa
• Úrazové poistenie – neplatí sa
• Garančné poistenie – neplatí sa
• Rezervný fond – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
• Zdravotné poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Daň z príjmov – platí konateľ, určitú percentuálnu čiastku

Odmeňovanie konateľa ako zamestnanca a odvody 

Konateľ spoločnosti môže byť odmeňovaný za výkon funkcie aj ako zamestnanec. 
Ak je konateľ v spoločnosti zamestnaný, vyplývajú mu a spoločnosti rovnaké odvodové povinnosti ako v prípade iného zamestnanca:

• Nemocenské poistenie – platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Dôchodkové poistenia - platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Poistenie nezamestnanosti - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Úrazové poistenie – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
• Garančné poistenie – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
• Rezervný fond – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
• Zdravotné poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
• Daň z príjmov – platí konateľ, určitú percentuálnu čiastku

Konateľ môže výkon svojej funkcie skončiť dvoma základnými týmito spôsobmi: 

1. Vzdaním sa funkcie
2. Odvolaním z funkcie
3. Okrem uvedených zaniká funkcia konateľa smrťou a momentom od kedy konateľ prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie

Spoločnosť je povinná ustanoviť nového konateľa najneskôr do 3 mesiacov od skončenia funkcie pôvodného konateľa v prípade ak spoločnosť nemá iného konateľa (ak nie je viac konateľov).

Vzdanie sa funkcie konateľa

Ak už konateľ naďalej nechce v spoločnosti vykonávať funkciu, môže sa vzdať svojej funkcie. V takom prípade musí spoločnosť za konateľa, ktorý sa funkcie vzdal nájsť inú osobu, ktorá bude funkciu konateľa spoločnosti vykonávať. 

Odvolanie z funkcie konateľa

O odvolaní z funkcie rozhoduje valné zhromaždenie. Výšku potrebného počtu hlasov pre schválenie odvolania konateľa z funkcie určuje spoločenská zmluva alebo stanovi.

Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti má trestnoprávnu zodpovednosť za činy, ktoré spáchal v rámci výkonu svojej funkcie. Činom sa rozumie konanie, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v trestnom zákone, t. j. ktoré spĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu. Trestné činy, ktorých páchateľom môže byť osoba pôsobiaca vo funkcii konateľa sú (rovnako ako ostatné trestné činy) uvedené v Trestnom zákone.

Nevyplatenie mzdy a odstupného (§214) 

 Ak osoba ako štatutárny orgán právnickej osoby (konateľ) alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky.

Úverový podvod (§222) 

Trestného činu úverový podvod sa dopustí osoba, ktorá vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu (t. j. škoda prevyšujúca 266€ a menšia ako 2 660€). Ak sa uvedeného trestného činu dopustí konateľ, ktorý je oprávnený konať za toho, kto úver poskytuje alebo umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie, potrestá sa odňatím slobody na 2 až 5 rokov.

Podvodný úpadok (§227)

Osoba je v úpadku ak je platobne neschopná alebo v predĺžení. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.  Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť pre seba alebo iného neoprávnený prospech spôsobí úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, tým, že majetok tejto právnickej osoby čo aj len sčasti použije na založenie inej právnickej osoby alebo na získanie jej majetkovej účasti v inej právnickej osobe alebo kto tak koná v úmysle spôsobiť úpadok právnickej osoby, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo prokuristom, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky.

Zneužívanie informácii v obchodnom styku (§265)

Ak člen štatutárneho orgánu neoprávnene použije informáciu dosiaľ verejne neprístupnú, ktorú získal vo svojom postavení alebo vo svojej funkcii a ktorej zverejnenie podstatne ovplyvňuje rozhodovanie v obchodnom styku, a uskutoční alebo dá podnet na uskutočnenie zmluvy alebo operácie na organizovanom trhu cenných papierov alebo tovaru, alebo kto neoprávnene použije dôvernú informáciu podľa osobitného predpisu alebo kto takú dôvernú informáciu nepovolanej osobe vyzradí, potrestá sa odňatím slobody až na štyri roky.

Nekalá likvidácia (§251b)

Uvedený trestný čin je zaradený až na konci článku, pretože nesúvisí priamo s postavením konateľa ako takého. Tento trestný čin je zameraný primárne na spoločníkov, ale môže sa týkať aj konateľa.

Začiatkom roku 2018 vstúpili do účinnosti nové ustanovenia Obchodného zákonníka a Trestného zákona, ktorých cieľom je boj proti podvodnému konaniu, ktorého cieľom je zbaviť sa záväzkov spoločnosti poškodením veriteľov použitím tzv. bielych koní.

Termín biely kôň označuje osobu, ktorá nechá na seba previesť obchodný podiel (stane sa novým spoločníkom), teda iba prepožičia svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť. Táto osoba nemá záujem podnikať alebo spoločnosť riadiť. Obchodný podiel nadobúda iba za prisľúbenú odplatu alebo z donútenia. Trestný čin, ktorý postihuje spomínané podvodné konanie sa označuje ako „Nekalá likvidácia“ a jeho ustanovenia možno nájsť v §251b Trestného zákona. Pri uvedenom trestnom čine sú páchateľmi tak osoby, ktoré obchodný podiel na biele kone prepíšu ako aj samotné biele kone. Trestná sadzba za spáchanie trestného činu nekalej likvidácie sa pohybuje v rozmedzí 3 až 12 rokov, pričom jej výška závisí od jednotlivých okolností konkrétneho konania (podľa konkrétnych znakov skutkovej podstaty, ktoré páchateľ naplní).

Okrem uvedených trestných činov je práve v legislatívnom procese novelizácia trestného zákona, ktorá má upraviť niektoré trestné činy, čo môže mať dopad aj na trestnú zodpovednosť konateľov.