Podnikanie formou s. r. o. a možné riziká negatívneho dopadu na majetok konateľa

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že podnikanie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným je taký druh podnikania, kedy je majetok spoločníka a konateľa oddelený od majetku spoločnosti. Spoločník v s. r. o. zodpovedá za záväzky spoločnosti iba do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri a konateľ za záväzky spoločnosti nezodpovedá vôbec.

Štandardne býva vklad do spoločnosti splatený v plnej výške pri založení spoločnosti, čo znamená, že po splatení vkladu v plnej výške a pri zápise tejto skutočnosti do obchodného registra spoločník za záväzky spoločnosti nezodpovedá vôbec.

Konatelia s. r. o. vo všeobecnosti za záväzky spoločnosti nezodpovedajú, pretože zákon nezakladá ručiteľský záväzok konateľov voči záväzkom spoločnosti. V súvislosti so zodpovednosťou konateľa v s. r. o. za záväzky spoločnosti môžeme ako príklad použiť porovnanie so zodpovednosťou za záväzky komplementára v komanditnej spoločnosti. 

V prípade komanditnej spoločnosti zodpovedá za záväzky spoločnosti komplementár celým svojim majetkom a komanditista do výšky svojho nesplateného vkladu (okrem výnimiek, kedy ručí celým majetkom) (§ 93 ods. 1 Obchodný zákonník). V komanditnej spoločnosti sa za majiteľov (spoločníkov) považujú aj komanditista aj komplementár ale za spoločnosť koná komplementár. Teda komplementár v k. s. je veľmi zovšeobecnene povedané niečo ako konateľ v s. r. o., resp. najviac sa tomu podobá. Ako uvádzam vyššie zákon vyslovene určuje, že za záväzky spoločnosti ručí komplementár celým svojim majetkom. V prípade konateľa v s. r. o. podobné ustanovenie zakomponované nie jej.

Obchodný zákonník a iné zákony vytvárajú situácie, kedy konateľ môže istým spôsobom zodpovedať za záväzky spoločnosti, resp. môže byť postihnutý jeho osobný majetok v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. 

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. (§ 373 Obchodný zákonník).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú konateľom pri výkone funkcie je upravená osobitne, a to konkrétne v §135a ods. 2. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Uvedený zodpovednostný vzťah zakladá zodpovednosť za škodu konateľov voči spoločnosti. Pri výkone funkcie sa môže stať, že konateľ spôsobí spoločnosti škodu. Keď konateľ koná za spoločnosť, koná v mene spoločnosti, čiže tieto úkony, ktoré v súvislosti s výkonom funkcie konateľa vykoná, vykoná ako spoločnosť a teda všetky právne vzťahy (aj záväzkové a zodpovednostné), ktoré v súvislosti s týmto konaním vzniknú vznikajú na účet spoločnosti. Ak teda konateľ svojim konaním spôsobí tretej osobe škodu, považuje sa, že túto škodu spôsobila spoločnosť a tá má následne regresný nárok na náhradu škody od konateľa, ktorá jej týmto vznikla konaním konateľa, ktoré nespĺňalo požiadavku konania s dostatočnou odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti.

Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.

Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty ustanovený súdom. (§135a ods. 5 Obchodný zákonník). Ak by veriteľ žiadal náhradu škody od spoločnosti a nebolo by možné túto náhradu od spoločnosti získať z dôvodu, že spoločnosť nemá dostatok majetku na jej náhradu, môže si škodu uplatňovať priamo u konateľa. V takomto prípade musí veriteľ preukázať okrem samotného jeho oprávnenia na plnenie aj to, že  jeho dlžník - spoločnosť, má nárok na náhradu škody voči svojmu konateľovi a súčasne že majetok spoločnosti nepostačuje na zaplatenie jeho pohľadávky.

V prípade ak sa spoločnosť dostane do úpadku, vznikajú spoločnosti a jej konateľom rôzne povinnosti, za ktorých nesplnenie môžu byť konateľom ukladané sankcie.

Spoločnosť je v úpadku ak:

- je platobne neschopná = ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

- je predĺžená = ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka (konateľ).

Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene (konateľ), dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. (§11 ods. 2 Zákon o konkurze a reštrukturalizácii). V súčasnosti je minimálna hodnota základného imania a. s. vo výške 25 000€, a teda  1/2 z 25 000€ =  12 500€.

Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu

Ak konateľ nepodá návrh na vyhlásenie konkurzu v lehote 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku, vzniká spoločnosti nárok na zmluvnú pokutu vo výške 12 500€ voči konateľovi, ktorú následne od konateľa vymáha správca.

Malý konkurz

V prípade ak je spoločnosť v úpadku (a reštrukturalizácia nie je možná alebo účelná), má spoločnosť možnosť podať namiesto návrhu na vyhlásenie klasického konkurzu návrh na vyhlásenie malého konkurzu. Tento spôsob riešenia úpadku je špecifickým druhom konkurzu určeného pre menšie a stredné firmy, ktorých majetok a záväzky v kalendárnom roku nepresiahli viac ako 1 000 000€. V porovnaní so štandardným konkurzom je malý konkurz procesne rýchlejší a poplatok súdu je o 2/3 nižší.

V prípade malého konkurzu sú sankcie za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nižšie, resp. sú určené v rozmedzí, pričom presnú sumu určuje vždy súd. Ak dlžník pred vyhlásením malého konkurzu vykazoval záporné vlastné imanie a po zrušení malého konkurzu ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce v úhrne 50 000€, sudca, ktorý konal a rozhodoval v malom konkurze, na podnet prihláseného veriteľa, správcu alebo aj bez návrhu uloží osobe, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu, pokutu od 1 000 eur do 10 000 eur. Pri ukladaní pokuty súd prihliada na dĺžku obdobia, v ktorom dlžník vykazoval záporné vlastné imanie; súd vychádza z posledných piatich účtovných závierok. (§ 106K ods. 1 a 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii)

Osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka (t. j. konateľ) zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Ak sa nepreukáže iná výška škody, predpokladá sa, že veriteľovi vznikla škoda v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa nebola uspokojená po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka, zrušení konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka pre nedostatok majetku alebo ukončení exekúcie alebo obdobného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi pre nedostatok majetku.

Okrem vyššie uvedených prípadov môže byť majetok konateľa a spoločníka v s. r. o. dotknutý aj v prípadoch ak bola uzatvorená osobitne dohoda medzi obchodným partnerom spoločnosti a spoločníkom alebo konateľom na základe ktorej môže byť majetok spoločníka / konateľa dotknutý.

Ručenie

Dohodou o ručení sa konateľ (alebo spoločník) zaviaže ako fyzická osoba, že uspokojí pohľadávky zmluvného partnera v prípade ak ich neuspokojí spoločnosť riadne a včas. (§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka).

Záložné právo

Zmluvou zriadení záložného práva sa zriadi na vec alebo inú majetkovú hodnotu záložné právo - napríklad na nejakú vec, ktorá je v osobnom majetku konateľa alebo spoločníka. V prípade ak by spoločnosť neplnila svoje záväzky voči záložnému veriteľovi, mohol by si záložný veriteľ uplatniť svoju pohľadávku z predmetu zálohu.

Zabezpečovacia zmenka 

Pri uzatváraní zmluvy vydá konateľ alebo spoločník ako fyzická osoba zmenku v prospech zmluvnej strany pri čom sa dohodnú, že veriteľ zmenku uplatní až v prípade, pokiaľ spoločnosť nebude zo zmluvy plniť.

Trestný zákon upravuje viacero trestných činov, za ktorých spáchanie v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti prostredníctvom obchodnej spoločnosti môže byť fyzická osoba potrestaná. V prípade ak by bola osoba uznaná za vinnú môže jej byť uložený trest prepadnutia majetku alebo peňažný trest a preto ak by bol konateľ odsúdený v súvislosti s páchaním trestnej činnosti prostredníctvom svojej spoločnosti, mohol by byť jeho majetok postihnutý aj týmto spôsobom.