Zákon zmenkový a šekový je jedným z najstarších účinných zákonov na území Slovenskej republiky, ktorého text vyplýva zo Ženevskej zmenkovej konvencie uzatvorenej ešte z roku 1930. Zmenky ako také sú v súčasnosti veľmi populárne najmä v oblasti bankovníctva a investícií. Tento článok sa zaoberá zmenkovou právnou problematikou v súvislosti s uplatnením zákonných úrokov z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka.
Podľa Zákona zmenkového a šekového možno prihlasovať:
- zmenkovú sumu (istinu)
- šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti (§48 ods. 1 bod 2)
- odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške (§48 ods. 1 bod 4)
- trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy
Okrem vyššie uvedeného možno uvažovať aj nad možnosťou uplatnenia úroku z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka, avšak je dôležité podotknúť, že Zákon zmenkový a šekový taxatívne vymenováva nároky, ktoré možno zo zmenky požadovať postihom, a teda je otázne, či možno k uvedenému taxatívnemu výpočtu subsidiárne použiť ustanovenia Obchodného zákonníka.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úrok z omeškania možno v prípade zmenky uplatňovať jedine v prípade ak sú na to splnené podmienky, ktoré nie sú explicitne vymenované v zákone, ale vyplývajú z charakteru toho-ktorého typu zmenky a najmä z účelu zmenky za akým bola vystavená.
Pri odpovedi na vyššie uvedenú otázku je potrebné vziať v úvahu fakt, že v prípade neplnenia povinností dlžníkom zo zmenky je možné od dlžníka požadovať výlučne nároky, ktoré Zákon zmenkový a šekový taxatívne vymenúva v §48. Pre to, aby bolo možné požadovať iné nároky, musí popri zmenke jestvovať ďalší zmluvný vzťah. Typickým príkladom takejto koexistencie zmenkového a zmluvného vzťahu je prípad, keď má zmenka zabezpečovaciu funkciu.
Príklad: veriteľ a dlžník uzavrú napr. zmluvu o úvere, pričom veriteľ si svoju pohľadávku zabezpečí tým, že mu dlžník na dlžnú sumu s úrokmi vystaví zmenku s tým, že následne v budúcnosti, keď nastane splatnosť dlhu, predloží veriteľ dlžníkovi zmenku a na základe nej mu bude dlžník plniť.
V takomto prípade majú dlžník a veriteľ medzi sebou uzatvorené 2 právne vzťahy:
- právny vzťah vyplývajúci zo zmenky
- právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere.
V prípade ak by dlžník neplnil riadne a včas, mal by veriteľ nárok na:
- vrátenie zmenkovej sumy (istiny)
- 6% úrok
- odmenu vo výške 1/3 z 1% zo zmenkovej sumy
- trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy
- Úrok z omeškania ALE výlučne vo výške rozdielu medzi úrokom z omeškania (9%) a úrokom podľa bodu 2 (6%) = teda úrok z omeškania by bol vo výške 3%.
Poznámka: Pri uvedenom prepočte vychádzame z úroku z omeškania podľa obchodného práva, nakoľko väčšina zmlúv uzatváraných v súvislosti so zmenkami sú uzatvárané podľa obchodného zákonníka, pričom v zmysle uvedeného aplikujeme §261 ods. 7 Obchodného zákonníka. V súvislosti s uvedeným je dôležité ale podotknúť, že zákon žiadnym spôsobom neurčuje, čo je obecným predpisom pre zmenkové právne vzťahy – či Občiansky alebo Obchodný zákonník. Podľa §9 ods. 2 Zákona o cenných papieroch: Na cenné papiere sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o hnuteľných veciach, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3: Právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle vyššie uvedeného a aj v zmysle záverov obsiahnutých v odbornej literatúre (Úvod do směnečného práva, Josef Kotásek, Masarykova univerzita Brno, 2002) možno konštatovať, že pokiaľ nie je niektorá z otázok riešená v Zákone zmenkovom a šekovom, použije sa právna úprava Občianskeho zákonníka, avšak s prihliadnutím na skutočnosť na akom základe zmenka vznikla (zmluvnom či kauzálnom).
Prečo musí byť úrok z omeškania iba vo výške 3%?
Na uvedenú otázku poskytuje odpoveď Obchodný zákonník v ustanovení §334, odborná literatúra a čiastočne rozhodovacia prax súdov. Podľa ustanovenia §334: Otvorenie akreditívu, ako aj vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemajú vplyv na trvanie tohto záväzku. Veriteľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka podľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku. [1]
Podľa JUDr. Zdenka Kovaříka: „Pokud zustává smluvní věřitel majitelem Směnky, pak Při prodlení s placením dochází k prodlení dvojímu, k prodlebí se zaplacením směnky a dále k prodlení se zaplacením podle smlouvy. Samozřejmě se předpokládá, že účastníci postupují racionálně a že splatnost směnky koresponduje se splatností smluvního závazku a také, že majitel směnky řádne směnku předložil k placení a při této řádné prezentaci nebyla směnka proplacena. Ze změnky zde vznikají postižní a medzi nimi je nutno uvažovat zejména směnečný úrok 6% od splatnosti směnky do jejího zaplacení podle §48 odst. 1 bod 2 SSŽ. Ze smlouvy pak vzniká, nebylo-li dohodnuto dohodnute něco jiného, nárok na úrok z prodlení podle § 369 ObchZ. Protože jde o kumulativní nároky, vznikají tyto odpovědnostní dusledky paralerne. I zde ovšem platí zásada, že podle smlouvy lze požadovat jen to, co nelze požadovat ze směnky. Z toho pak ovšem nutně vyplývá závěr, že o uhrazenou část úroku směnečného (6%) je nutno snížit i právo na zaplacení úroku z prodlení podle smlouvy, ať již pujde o úroky v zákonné výši, nebo o úroky ve výši smluvné." [2]
Podľa komentáru Zákona zmenkového a šekového: Aj keď zmenkové úroky plnia do istej miery aj funkciu úrokov z omeškania, o takéto úroky nejde. [3]
Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. októbra 2019: Aj keď vzhľadom na rozdielnosť právneho základu ide formálnoprávne o správne použitie práva, na druhej strane tento právny záver naráža na morálny problém tkvejúci v otázke, či je spravodlivé a súladné s dobrými mravmi „sankcionovať“ ručiteľa zaplatením úrokov z omeškania z kauzálneho záväzku popri úrokoch zmenkových (t. j. dvakrát). Nemožno sa vyhnúť pochybnosti o súlade takéhoto stavu so všeobecne uznávanými pravidlami správania sa a s mravnými zásadami spoločenského poriadku a priznanie tohto nároku žalobcovi bez zohľadnenia špecifík konkrétnej veci vyznieva voči sťažovateľom neprimerane tvrdo. Inak povedané, pokiaľ sa zoberie do úvahy rozdielny právny základ uplatňovania oboch nárokov bez toho, aby sa zohľadnili individuálne okolnosti daného prípadu, najmä aspekt akcesority ručiteľského vzťahu, splatenie pôžičky ručiteľmi, zaplatenie zmenkových úrokov ručiteľmi, môže ísť o prísny a neadekvátne formalistický prístup k posudzovanej veci, umožňujúci presadenie zrejmej nespravodlivosti. [4]
Na základe informácii vyššie uvedených možno konštatovať, že úrok z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka možno zo zmenky uplatňovať iba v prípade ak popri zmenkovom vzťahu exituje aj vedľajší právny vzťah, v rámci ktorého sa dostal dlžník do omeškania práve v súvislosti s nesplnením zmenkovej povinnosti a súčasne v takom prípade vzniká nárok na úrok z omeškania iba do výšky ktorý nie je pokrytý úrokom z omeškania 6% podľa Zákona zmenkového a šekového práve z dôvodu duplicitnej sankcie za omeškanie.
Za akých okolností jestvujú popri sebe 2 právne vzťahy (zo zmenky a zo zmluvy) a kedy iba jeden právny vzťah – zo zmenky?
Na základe vyššie uvedeného prirodzene vzniká otázka, za akých okolností jestvujú popri sebe 2 právne vzťahy (zo zmenky a zo zmluvy) a kedy iba jeden právny vzťah – zo zmenky?
Pre zodpovedanie uvedenej otázky je potrebné zistiť resp. ustáliť záver, akú funkciu plní zmenka, v prípade ktorej je vec posudzovaná?
Zmenka môže plniť 2 základné funkcie: zabezpečovaciu funkciu a platobnú funkciu.
- Zabezpečovaciu funkciu zmenky sme rozoberali v texte vyššie, kde bola uvedená funkcia popísaná na príklade zmluvy o úvere. Podobným príkladom môže byť tiež napr. faktoringová zmluva. Kedy sú pohľadávky veriteľa zabezpečené zmenkou. V tomto prípade platí text uvedený vyššie kedy je možné požadovať aj úrok z omeškania.
- Ak má ale zmenka platobnú funkciu, jestvujú popri sebe 2 zmluvné vzťahy iba v určitom prípade. Ak zmenka plní platobnú funkciu, je dôležité rozlišovať, či v prípade platobnej funkcie ide o platenie zmenkou alebo platenie prostredníctvom zmenky. Uvedené je dôležité práve z dôvodu uplatniteľnosti úrokov z omeškania.
V prípade platenia prostredníctvom zmenky vzniká situácia, kedy je zmluva, na základe ktorej sa zmenka vydáva, nastavená tak, že zmenka má alternatívnu platobnú funkciu (nazývané tiež, ako zmenka vydaná pro solvendo), čo znamená, že povinnosť plniť dlžníkovi vyplýva tak ako zo zmluvy tak aj zo zmenky, pričom ak by plnil zo zmenky, považuje sa takéto plnenie splnené aj zo zmluvy. [6]
V prípade platenia zmenkou ide o prípad, kedy je na základe zmluvy vystavená zmenka s tým, že jej vystavením sa splnia všetky povinnosti zo zmluvy vyplývajúce a právny vzťah zo zmluvy zaniká.
Príklad platenie zmenkou: Osoba A sa dohodla s osobou B, že jej poskytne určité finančné prostriedky, za čo jej osoba B vystaví zmenku v určitej hodnote (napr. hodnota vkladu + úrok). Zaplatením vkladu osobou A a následným vystavením zmenky osobou B právny vzťah zaniká jeho splnením a vzniká nový právny vzťah zo zmenky. Samozrejme zo zmluvného vzťahu zostávajú zachované práva osoby B nárokovať si opravu zmenky v prípade ak by mala vady a podobne.
V praxi sa takýto spôsob zmluvných a následne zmenkových vzťahov uplatňuje pri tzv. depozitných zmenkách. Depozitné zmenky fungujú na pomerne jednoduchom princípe, kedy na jednej strane investor poskytne napr. banke alebo finančnej skupine vopred dohodnutý vklad (investíciu) a banka / finančná skupina mu za tieto poskytnuté finančné prostriedky vystaví zmenku so zmenkovou sumou rovnajúcou sa výške vkladu plus dohodnutý úrok. Zmenka je vystavená s určitou splatnosťou. V čase splatnosti si investor zmenku uplatní a je mu vyplatený vklad + úrok, na základe čoho zaniká aj právny vzťah zo zmenky (splnením).
Ako možno pozorovať vyššie, v prípade platenia so zmenkou nejestvujú popri sebe 2 zmluvné vzťahy ale vznikom zmenkového právneho vzťahu zaniká právny vzťah zmluvný. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti teda možno konštatovať, že v prípade zmenky, ktorá plní platobnú funkciu, pričom konkrétne ide o platobnú funkciu – platenie zmenkou, môže veriteľ od dlžníka v prípade neplnenia jeho povinností požadovať zo zmenky výlučne práva vyplývajúce zo Zákona zmenkového a šekového:
- zmenkovú sumu (istinu)
- úrok vo výške 6%
- odplatu vo výške 1/3 z 1% zo zmenkovej sumy
- trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy
Úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka nemôže veriteľ uplatňovať, nakoľko Zákon zmenkový a šekový taxatívne vymedzuje práva, ktoré možno voči dlžníkovi v omeškaní uplatňovať a súčasne popri zmenkovom vzťahu nejestvuje žiaden iný právny vzťah (zmluvný) na základe ktorého by bolo možné uplatňovať úrok z omeškania ako právo vyplývajúce z Obchodného zákonníka.
Záver
Aplikujúc vyššie uvedené poznatky možno odpovedať na otázku položenú v úvode tohto článku - Čo všetko možno požadovať spolu so zmenkovou sumou (istinou) - nasledovne:
Podľa nášho právneho názoru veritelia dlžníka môžu do insolvenčného konania dlžníka prihlasovať výlučne práva priznávané v § 48 Zákona zmenkového a šekového, t. j.:
- Zmenkovú sumu (istinu)
- šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti
- odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
- trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy
- Jediný prípad, kedy by mal dlžník možnosť prihlasovať aj úroky z omeškania je v prípade ak by zmenky plnila zabezpečovaciu funkciu alebo by síce plnila funkciu platobnú, avšak v konkrétnom prípade by išlo o platenie prostredníctvom zmenky.
Odkazy
[1] § 334 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
[2] s. 4, Právní Rozhledy PR 1/1994JUDr. Zdeněk Kovařík, 1994
[3] S. 196, Zákon zmenkový a šekový komentár, JUDr. Branislav Jablonka, PhD., 2017, ISIN: 978-80-8186-721-1
[4] nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. októbra 2019
[5] S. 1360, Justičná revue, JUDr. David Vörös, 2018
